FitCamp - Faktická“...alebo ako predchádzať jarnej bolesti z pohybu...

Faktická“...alebo ako predchádzať jarnej bolesti z pohybu...

Neviem, či názov skutočne vystihuje to, čo mám v poslednej dobe uložené v hlave, no pokúsim sa to celé dostatočne priblížiť. Keďže sa nám z jarnieva a prvé slnečné lúče doslova vyháňajú ľudí von, na vykonávanie rôznych pohybových aktivít, tak menej príjemným sprievodným javom toho celého sú v niektorých prípadoch „bolestné zistenia“.

Prečo to tu takto spomínam? V poslednej dobe som sa stretol so zopár ľuďmi, s ktorými som riešil malé problémiky vyplývajúce z pohybovej aktivity. Konkrétne išlo o bežcov a o bolesti, ktorú pociťovali pri behu. Rád by som k tomu niečo málo napísal, aby to možno bolo, aj pre niekoho z vás, kto si to prečíta, pomôckou.

Keďže beh je po zime veľmi obľúbenou pohybovou aktivitou, je časté vídať tieto malé problémy a to nie len u tých, ktorí s behom práve začínajú, ale aj u tých, ktorí sú v ňom už ostrieľanejší. Prvým a za moju trénerskú éru veľmi častým problémom po zime býva bolesť v oblasti predkolenia, ťahajúca sa od členkového kĺbu až tesne pod koleno. Tu je veľmi častý problém prechodu povrchov, niekto počas zimy nabeháva kilometre v atletickej hale na ovále, iný zas na bežiacom páse. Treba pochopiť, že každý pohyb človeka je výsledkom svalového úsilia, prejavuje sa nám to tlakom na zem alebo pás. Sila tlaku na zem v zmysle zákona akcie a reakcie vyvolá reakciu opory, ktorá zabezpečuje pohyb tela. Práve k vzniku reakcie opory, ktorá nás posunie vpred je potrebné trenie. To je pri behu na páse väčšie, ako pri behu vonku, čo znamená, že na páse vynakladáte jednak menej úsilia a rovnako aj otrasy nie sú také ako keď beháte vonku. A bolesť je prejavom toho, že sa prispôsobuje štruktúra okostice, teda spevňuje obal holennej kosti. Je to proces, ktorý trvá určitú dobu a u každého je to individuálne, treba vydržať a nepreháňať to s tréningovými dávkami.

Jedným z ďalším problémov u bežcov býva malá pozornosť venovaná bežeckej technike, tu býva veľmi často preferované akokoľvek odbehať, hlavne, že som odbehal. No skôr ako si niečo také poviete je treba si uvedomiť malý fakt, že pri behu stojná noha pohlcuje troj až štvornásobok telesnej hmotnosti bežca a to pri každom dokročení. Aby ste boli schopní vydržať to čo najdlhšie, mali by ste vedieť pracovať s relatívne veľkou silou s minimálnym úsilím. Inými slovami, každý z bežcov by mal byť dostatočne silný. K tomu by mal byť nápomocný rozumne rozvrhnutý silový tréning v kombinácii s bežeckým. Pretože technika pri ktorej je bežec schopný produkovať optimálnu silu , ktorá je možná len vtedy, ak má dostatok rozvinutých svalových vlákien, je oveľa úspornejšia ako technika, pri ktorej má vykonávať veľa práce akokoľvek a pritom nemá poriadne ani s čím. Od toho všetkého sa nám odvíjajú ďalšie problémy ako je dokračovanie cez pätu- všetko sa nám to potom prenáša vyššie do chrbta a je len otázka času, kedy to môže vystreliť práve tam.

Skúste sa aj na podnet týchto faktov pozastaviť a zamyslieť, či ste sa z niečím takým nestretli alebo by ste sa vôbec neradi niekedy v budúcnosti stretli a práve preto urobiť niečo inak a na novo, aby ste si mohli vychutnávať, pre mňa jednu z najkrajších pohybových aktivít, akým beh je :)

Miro



Volám sa Miroslav Záhradný a som absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Niekoľko rokov sa mi darí užívať si prácičku, ktorá je zároveň mojim koníčkom, kondičného trénera. Spolupracujem prevažne so športovou mládežou v rôznych odvetviach športu, ale aj s bežnou populáciou s ktorou sa spoločné pokúšame nachádzať zdravší a bezbolestnejší životný štýl. Mojim najväčším úspechom je samotný vyber mojej prácičky a rodina!:-)
Ukázať formulár na odpovede