FitCamp - Niečo málo na zamyslenie

Niečo málo na zamyslenie

Nie je tomu tak dávno, čo som s jedným mojim zverencom musel riešiť situáciu, kedy sa začal cítiť nie veľmi dobre, práve pri tom, čo má v skutočnosti rád, čím do určitej miery „relaxuje“ a neposlednom rade „dobíja energiu“. Tým niečím je samotný tréning.

Asi si poviete, že si trochu protirečím, je možné dobíjať energiu pri niečom, kde ju vlastne musíte vyvíjať a teda ju strácate? V skutočnosti pravda je niekde uprostred. To, že samotný tréning je pre organizmus stres, telo na neho reaguje určitou hormonálnou odozvou, to už v predošlých príspevkoch bolo poznamenané. Ak samotný tréning nemáme dostatočne pod kontrolou a impulzov je či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska neustále priveľa, vedie to vo väčšine k nie veľmi príjemným pocitom, pocitom akéhosi vyhorenia. Je pravda, že z času na čas takéto pocity postretnú skoro každého a nemusí to byť iba tréningom. Faktorov ovplyvňujúcich náš momentálny stav je naozaj veľa. No ide mi o poukázanie práve na tie, ktoré nám môžu byť nápomocné a môžu nám odhaliť, ako to s nami v skutočnosti v daný deň, prípadne obdobie vyzerá. Pretože nie je to vždy iba o hlave, niekedy nám telo môže naozaj povedať dosť, dnes to nepôjde a to nie z dôvodu, že by som bol/a lenivý/á.

Ako sa teda dopátrať k tomu, ako to s nami v skutočnosti vyzerá? Metód a prostriedkov ako mať svoj tréning pod kontrolou je niekoľko. Bez ohľadu na to, či je niekto profesionál alebo len nadšenec by bolo dobré, keby mal každý čo i len jednu z nich zaužívanú. Rád by som ako prvé spomenul laboratórne vyšetrenie a to rozbor krvi. Nie je to tak nákladné vyšetrenie, ktoré by z času na čas, hlavne v stresovejších obdobiach, nemohol podstúpiť každý. Naozaj, je veľmi presné a budete mať prehľad ako to s vami je. Tu je dobré si všímať samotný krvný obraz – biele a červené krvinky, hemoglobín, krvné doštičky, potom na vyžiadanie si pridať sérové železo, ferritin – zásobové železo, vitamín B-12, kyselinu listovú a ureu. Zložiek v krvi máme oveľa viac, ale ak sa s vami niečo deje, toto sú práve tie, ktoré pri odhalení a následnom riešení môžu daný stav zmeniť.

Ďalším, jednoduchším a veľmi často využívaním je meranie bazálneho (ranného) pulzu. Ide o testík, ktorého hodnota vyjadruje kvalitu vegetatívneho systému (nervový systém, ktorý neovládame vlastnou voľou). Po prebudení si môžete pomocou športesteru alebo napalpovaním krčnej tepny zmerať po dobu jednej minúty bazálny pulz. Toto meranie vykonávame po dobu niekoľkých dní, týždňov, aby sme dostali smerodajné hodnoty a nielen matematické číslo. Prejav toho, že sa s nami niečo deje je už odchýlka dvoch a viacerých pulzov a to nie len smerom nahor, ale aj nadol. Keďže pri dlhodobom preťažovaní môže bazálny pulz ešte viac klesnúť, tento stav sa môže vyhodnotiť ako narušenie rovnováhy. Trénovaní športovci majú bazálnu pulzovú frekvenciu okolo 40 pulzov za minútu a bežná populácia zvyčajne o 20 pulzov viac.

Ako ďalším a veľmi jednoduchým testom môže byť bazálna teplota, tu sa udáva horná hranica 37 stupňov, kedy už ide o zvýšenú teplotu. Pri tejto kontrole sa meria vždy ranná teplota po prebudení a dopĺňa ju popoludňajšia teplota, vždy o rovnakej hodine. Tu je dobré test vykonávať aspoň po dobu jedného mesiaca, aby sme vedeli vytýčiť našu presnú hodnotu, keďže sa z oboch údajov počas celej doby robia priemery. Ak počas celej doby dôjde k tomu, že ranná teplota sa zvýši o pol stupňa alebo poobedná sa zvýši o viac ako tri desatiny stupňa, mali by sme sa zamyslieť nad príčinou prečo tak môže byť. Aj keď sa udáva, že zvýšená teplota je 37 stupňov, je to len hrubou orientáciou. Individuálne rozdiely po vykonaní takéhoto sebapozorovania sú naozaj dosť veľké, preto práve spomínaná teplota 37 nemusí byť vždy dostačujúca.

Ako som spomenul metód a prostriedkov je naozaj veľa. Poukázal som len tie najzákladnejšie, ktoré si myslím, že sú realizovateľné pre každého z nás. Keď už sme sa rozhodli, že šport sa stane našou každodennou súčasťou, mali by sme sa v prvom rade zamyslieť nad naším vnútrom oveľa viac, ako nad tým, čo si chcem obliecť na tréning, aby som vyzeral dobre. :)


Miro



Volám sa Miroslav Záhradný a som absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Niekoľko rokov sa mi darí užívať si prácičku, ktorá je zároveň mojim koníčkom, kondičného trénera. Spolupracujem prevažne so športovou mládežou v rôznych odvetviach športu, ale aj s bežnou populáciou s ktorou sa spoločné pokúšame nachádzať zdravší a bezbolestnejší životný štýl. Mojim najväčším úspechom je samotný vyber mojej prácičky a rodina!:-)
Ukázať formulár na odpovede