Pohyb nás formuje

Úvodom príspevku by som rád podotkol, že mi nepôjde o poukázanie na to, aby sme sa hýbali len za účelom redukcie telesnej hmotnosti, či zlepšenia našej kondície. Toto si myslím, že by mal mať zvládnuté každý z nás. Skôr by som rád poukázal na to, že pohyb, táto pre nejedného z nás každodenná rutina, má pre nás formatívny vplyv.

Neviem do akej miery a či ste sa vôbec niekedy zamýšľali nad tým, čo si pod pojmom pohyb môžeme predstaviť. Nie je to len o cvičení, behaní, akejkoľvek práci. Naozaj nám nejde o kvantifikáciu, koľko a čoho som schopný vykonať. No na druhej strane by mohla otázka znieť, ako kvalitne som schopný vykonať celkom obyčajný pohyb v podobe predklonu, drepu, čo i len jediného kroku, bez toho aby ma to postupom času „nedobehlo“.

Premostím do našich začiatkov, teda do doby, keď každý z nás bol ešte len novorodenec. V tejto dobe nemožno hovoriť o nejakých pohyboch, nakoľko sme si len spokojne ležali. Postupne všetko len začalo prichádzať, z ľahu na chrbte prišlo k prevaľovaniu, ležaniu na bruchu, dvíhaní hlavičky, postupnej opore o hornú končatinu, plazenie, lezenie, postupná vertikalizácia, až sme sa dostali na naše dve dolné končatiny a zrazu sme boli schopní chôdze, behaniu, skákaniu, jednoducho povedané, k pohybovej gramotnosti. Každá jedna poloha v ktorej sme sa ako malí nachádzali mala, má a aj bude mať pre náš organizmus veľmi dôležitý vplyv. V každej z týchto polôh dochádza, odborne povedané, k segmentálnej, sektorovej až globálnej stabilizácii nášho osového orgánu. Pod pojmom osový orgán si predstavujeme, že ide o hlavu, chrbticu, panvu a ramenné pletence. Prečo to spomínam? Pretože ak je tu niečo narušené na jednej strane z vývojového hľadiska, to predstavuje nedostatočné zotrvávanie v niektorej z vývojových pozícii. Alebo je problémom opakované zlé mechanické zaťažovanie. Potom je veľká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr sa objaví na našom organizme problém.

Skúsme si preto uvedomiť, keďže som z „cvičiacej oblasti“ :), tak pre nás cvičiacich, ale aj pri bežnom živote, že v našom organizme to zjednodušene povedané funguje takto: na našom tele sa nachádzajú svaly, ktoré sú zodpovedné za pohyb. To sú práve tie, ktoré vo väčšine prípadov precvičujeme pri návštevách fitnescentra. No v skutočnosti, to nie je len o nich. Na našom tele sa rovnako nachádzajú aj svaly také, ktoré sú uložené v hlbších vrstvách, ktoré sú zodpovedné za správne držanie nášho tela. Napriamujú nám segment po segmente, sektor po sektore až celé telo. Obe tieto skupiny svalov by mali medzi sebou spolupracovať, no nie vždy sa tak deje. Vo väčšine prípadov nastáva nežiaduca zmena. Svaly, ktoré sú uložené na povrchu, tie ktoré sú silnejšie, nakoľko vedia vyvinúť väčšiu silu, ako tie ktoré, sú uložené v hlbších vrstvách, preberajú na seba ich funkciu. Určitý čas fungujú za ne, až sa stane to, že postupom času nás začína niečo bolieť. Problém je na svete. A ako by to teda mohlo alebo malo fungovať? Opäť trocha pre predstavu odborne- každý jeden pohyb by mal začínať na skupine najhlbšie uložených svalov. Hovoríme o takzvane segmentálnych a sektorových svaloch. Ide o svaly, ktoré nám napriamujú na osovom orgáne segment po segmente, sektor po sektore až celý osový orgán. Pri týchto malých svalíkoch je dobré si uvedomiť, že nemajú klasický vretenovitý sval, nemajú fascialny systém a je v nich prevaha väzivovej štruktúry. To znamená, že nesprávnou aktivitou, nesprávnym zaťažovaním postupne väzivovatejú. Tieto svalíky majú ale vysoký prah citlivosti a my ich jednak môžeme ovplyvniť o jednu vrstvu vyššie uloženou väčšou skupinou svalov. Rovnako aj samotnou myšlienkou na pohyb, samotnou predprípravou toho, že sa chystám vykonať nejaký pohyb. Týmto si dostatočne predpripravím organizmus na ďalšiu záťaž a to môžeme povedať, že je prvou a tou najzákladnejšou prevenciou pred akýmkoľvek ďalším preťažením, pred, pri a po akomkoľvek vykonanom pohybe. Pre regeneráciu nášho osového orgánu, je dôležité dodržiavať napriamenie chrbtice, schopnosť prirodzenej rotability v kyfolordóze, to znamená v prirodzenom „esovitom“ zakrivení. Schopnosť prirodzenej protirotácii ramenného a panvového pletenca, neutrality panvy. Priblíženiu sa čo najoptimálnejšiemu držaniu tela pre každého z nás. K tomu, aby sme niečo také dosiahli, môžeme do tréningu zaradiť na začiatku, medzi sériami rôzne vzporné cvičenia na rukách, alebo podporné cvičenia na predlaktiach. Cvičenia, ktoré sú vykonávané v horizontále, keďže zotrvávanie v týchto pozíciách zabezpečí dobrú centráciu kĺbnych segmentov a rovnako aj správnu segmentálnu stabilizáciu. No a samozrejme mi nedá nespomenúť, že na konci každej tréningovej jednotky, ale aj každého jedného dňa, by sme mohli zaradiť relaxačné cvičenia, ktoré nám pozitívne ovplyvnia nie len naše svaly, kĺby, ale aj centrálny nervový systém.

Skúsme sa teda nad tým, všetkým zamyslieť, ako to máme nastavené a nesnažiť sa len o to, za každú cenu viac zdvihnúť, drepnúť či premiestniť. Naozaj, a to už som spätne v príspevkoch spomenul, dať do popredia kvalitu pred kvantitou. Pretože získať kontrolu nielen nad cvičením, ale od toho sa odvíja aj životom, nie je až tak ľahké a občas to môže byť zbytočne bolestivé. A to je to, čo určite nechceme...


Miro



Volám sa Miroslav Záhradný a som absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Niekoľko rokov sa mi darí užívať si prácičku, ktorá je zároveň mojim koníčkom, kondičného trénera. Spolupracujem prevažne so športovou mládežou v rôznych odvetviach športu, ale aj s bežnou populáciou s ktorou sa spoločné pokúšame nachádzať zdravší a bezbolestnejší životný štýl. Mojim najväčším úspechom je samotný vyber mojej prácičky a rodina!:-)
Ukázať formulár na odpovede