Pokračovaním nadpisu by mohlo byť- …a vyvarovaniu sa bolesti v dolnej oblasti chrbta.
Ako vlastne spolu súvisia bedrá a spodná oblasť chrbta? Keďže sa bedrový kĺb upína na panvu a rovnako aj chrbtica, už tu je vidieť prepojenie. Keď k tomu pridáme nervy, šľachy, svaly a fascie, dostaneme jeden ucelený a prepojený celok, ktorému sa v tejto oblasti hovorí aj panvový a bedrový pletenec. Už toto nám môže byť pomôckou, že ak je bolesť niekde v tých miestach, mali by sme sa zamyslieť nad príčinou, čo ju mohlo spôsobiť.
Nebudem tu vypisovať, že bolesti v tejto oblasti súvisia s príliš dlhým sedením v práci, v aute, či len tak z lenivosti. To si myslím, že sme „masírovaní“ z každej strany, kde nás kade kto upozorňuje na náš životný štýl. Skôr sa zameriam na miesto, v ktorom sa nachádzam každý deň a vídam tam okolo seba ľudí, ktorí prichádzajú v presvedčení, že idú pre seba niečo urobiť a tým je posilňovňa. Tu sa pomaly dostávam k tomu, čo si chceme poodhaliť.
Vo veľa prípadoch, a to nemyslím len bežnú verejnosť, ale aj športovcov, je práve oblasť bedier a spodnej oblasti chrbta častým a opakujúcim sa problémom. Ešte raz poviem, nebudem tu rozoberať pracovnú alebo športovú problematiku, ktorá práve problémom v tejto oblasti predchádza. Skôr by som rád poukázal na správnosť výberu a rovnako aj samotné prevedenie určitého cviku, teda pohybového vzoru a čo všetko tým môžeme ovplyvniť. Rád by som spomenul myšlienku, s ktorou som sa nedávno stretol na jednom seminári. Bude trocha upravená, ale podstata zachovaná a to je „Ľudia sa snažia vykonávať aktivitu preto, aby boli fit, ale pozabúdajú na to, že mali by byť v prvom rade fit, na to aby mohli vykonávať vybranú aktivitu“. Niečo na zamyslenie… a tak je to aj pri samotných výberoch akéhokoľvek cviku. I keď musím povedať aj to, že nie vždy je výber cviku menej šťastný, práve naopak, priam super, ale jeho samotné prevedenie je v skutočnosti viac ako zlé!
A tak je to aj s našimi bedrami, spodnou oblasťou chrbta a teda všetkého čo s tým súvisí. Tu by sme si mali povedať jednu dôležitú vec. Akýkoľvek pohybový vzor v bežnom a aj športovom živote (chôdza, beh, postaviť sa, zdvihnúť niečo, preniesť niečo atď.) by mal vychádzať práve z bedier, hlavným „stabilizátorom“ a „motorom“ pohybu by mali byť sedacie svaly, spolu zo zadnými svalmi stehna (hamstringami). Trochu zjednodušene, pohyb by mal začínať a končiť v bedrách, nemalo by dochádzať k prílišnému ohýbaniu v dolnej oblasti chrbta, obzvlášť pri akomkoľvek cvičení s odporom. Tu sa môžem pozastaviť a opýtať sa- zamysleli ste sa niekedy nad tým ako vyzerá vaše cvičenie, prevedenie vybraných cvikov? Je to v skutočnosti nejak tak, že naša chrbtica je napriamená, dodržiavame jej prirodzené krivky? Vychádza náš pohyb z bedier? Neohýbam sa zbytočne v spodnej oblasti chrbta alebo sa pri vystretí naozaj napriamim a vystriem, alebo len prehnem v chrbte? Ostane mi panva podsadená, alebo vysadená, či sa dostatočne priblížim k jej neutralite? A takýchto otázok by sme si tu mohli napísať ešte niekoľko.
Ide mi len o to, aby sme poukázali na to, čo robíme v presvedčení, že je to to najlepšie pre nás, aj keď nie vždy je tomu tak. Aj cvičenia majú svoje zásady, na ktoré nesmieme zabúdať. Nerobme veci unáhlene a bezhlavo, pretože predchádzať problémom, je v takomto prípade oveľa lepšie ako ich potom hasiť.