Skončila sa pre viacerých z nás najkrajšia časť roka. Leto a prázdniny sú preč.

V príspevku mi nepôjde o recept na nejakú dobrotu, ale o niečo úplne iné. Rád by som poukázal na to, že aj keď si dáme z času na čas malú pauzu, alebo zvoľníme či skrátime, zintenzívnime, akúkoľvek zmenu v našom tréningu urobíme, nebude to vôbec na škodu.

Odpoveď nášho organizmu na tréning je jeho prispôsobenie. Je dobré poznamenať, že náš organizmus sa na akúkoľvek aktivitu, záťaž, ktorá sa vykonáva opakovane, počas určitej doby, bez akejkoľvek zmeny, prispôsobuje veľmi rýchlo. Na jednej strane fajn, ale z akéhosi dlhodobého hľadiska, kde sa chceme neustále posúvať, to už až tak fajn nie je. Sme v tom istom bode a nie a nie sa pohnúť v pred. Práve pre vyhnutie sa takémuto niečomu, viacero zainteresovaných ľudí v problematike poukazuje na to, ako rozumne napredovať. Ja som si vybral dvoch z nich a to pánov doktorov Vladimíra Zatsiorskeho a Wiliama Kraemera. Títo páni doktori poukázali na to, že pri tréningu spočíva stanovenie hlavného cieľa v tom, aby sa vyvolala určitá, špecifická adaptácia  a zvýšil sa tak súťažný výkon. Takéto niečo nemusíme preniesť len do športového odvetvia, ale aj do bežného života, pretože ak nebudeme pristupovať k tréningu ako k forme prevencii pred akýmkoľvek zranením, ochorením, ktoré nás môže počas nášho života postretnúť, tak aj náš bežný život môže byť v niektorých prípadoch zbytočne obmedzujúcim. Pre samotný proces majú z praktického hľadiska pri akomkoľvek tréningu nasledujúce štyri znaky:

• Veľkosť podnetu (preťaženie)
• Akomodácia
• Špecifickosť
• Individualita

Veľkosť podnetu alebo preťaženie – aby sme vyvolali pozitívne zmeny či už u športovca alebo bežného človeka, musí pri použitom cviku pôsobiť akési preťaženie. K prispôsobeniu na tréning príde iba vtedy, keď veľkosť tréningovej záťaže prekročí obvyklú mieru. Buď zmeníme intenzitu zaťaženia alebo zaradíme nové prvky cvičenia, zmeníme poradie cvičenia, pridáme variabilitu, na ktorú sme si ešte nezvykli.

Akomodácia – tu je dobré si uvedomiť, že príliš dlhý čas venovaný jednému a tomu istému cviku, typu cvičenia, záťaži cvičenia vedie z dlhodobého hľadiska k poklesu výkonnosti. Akomodácia je dôsledok biologického zákona. Podľa tohoto zákona, reakcia biologického objektu pri danom nemennom podnete časom slabne. Ide o zníženie biologického objektu na kontinuálny podnet.

Špecifickosť – tréningová adaptácia je vysoko špecifická. Je všeobecne známe, že silový tréning zväčšuje svalovou hmotu a svalovú silu. Zatiaľ čo vytrvalostný tréning spôsobuje pozitívne zmeny v aeróbnej výkonnosti. Takže či sme športovci alebo pani v domácnosti, je treba si uvedomiť čo by som rád dosiahol na základe požiadaviek môjho športu či bežného života.

Individualita – mať na pamäti, každý z nás je iný! Čo platí v tréningu na jedného, nemusí platiť na mňa. Sú určité zásady, ktorými sa musíme riadiť všetci rovnako, ale to aké cviky a prečo si vyselektujem, tak to by malo byť naozaj čo najviac „ušité na mieru“. Pretože, ako som už povedal, čo platí na jedného, nemusí na mňa!

Verím, že týchto pár praktických rád bude akousi malou pomôckou pre vás v tom, že si budete vedieť uvedomiť čo a prečo chcem robiť, že nebudem klásť príliš veľký dôraz tomu, aby som za každú cenu šiel z týždňa na týždeň v tréningu to isté a neurobil z času na čas malú zmenu. Že aj keď príde obdobie, kedy bude od cvičenia trocha dlhšia pauza, tak môjmu organizmu to nemusí byť v konečnom dôsledku na škodu. Jednoducho ako som už dávnejšie v mojich príspevkoch spomenul, nebudem sa báť variability v tréningu a budem trénovať v určitých cykloch, ktoré ma budú posúvať vpred.