/
Koľko toho v skutočnosti dokážeme na seba „naskladať“?

Koľko toho v skutočnosti dokážeme na seba „naskladať“?

Bližšie a zrozumiteľnejšie vysvetlenie môjho slovného spojenia v nadpise, o čo mi v dnešnom príspevku v skutočnosti pôjde, budú, v jednoduchosti, naše svaly. Či mierne odbornejšie povedané, svalový systém. A o čom presne? Povieme si niečo o tom, ako to funguje s rastom nášho objemu a sily. Opäť málinko odbornejšie, povieme si niečo o našom svalovom a silovom potenciáli. V synonymickom slovníku by sme našli pre slovíčko „potenciálny“ ekvivalent v slovíčku „dosiahnuteľný“. Takže ako je to s tým, čo s našim telom môžeme  dosiahnuť? Poďme pekne po poriadku…

Na to, aby sme dokázali produkovať určitú silu, mali by sme mať rozvinutý určitý svalový základ, kapacitu. Svalová kapacita je závislá od viacerých faktorov- genetiky, stavby našej kostry, hormonálnej odozvy, dĺžky jednotlivých svalov a našej počiatočnej váhy pri začatí s cvičením.

Pojem genetika by sme mali chápať ako dedičnosť. Je to niečo s čím sa narodíme a čo nám ovplyvňuje celý život a teda aj samotnú trénovatelnosť nášho svalového systému. Je to niečo, čo by sme nemali prehliadať. No nech už je naša genetická predispozícia akákoľvek, vždy by sme si mali vedieť uvedomiť, že do určitej miery ju vieme z dlhodobého hľadiska správnym tréningom ovplyvňovať.

Ďalším významným ukazovateľom svalového potenciálu je stavba našej kostry. Veľmi laicky povedané, osoba so subtílnejšou kostrou nedokáže na seba naskladať a rozvinúť svalovú hmotu v takej miere, ako osoba s robustnou stavbou kostry. Teda v prvom prípade bude svalový potenciál menší ako v prípade druhom. Aká je hlavná myšlienka pomeru svalov ku kostiam? Tu sa opriem o odborníka a vedátora v oblasti kinantropometrie, Francisa Holwaya, ktorý na základe meraní elitných športovcov z rôznych odvetví športu zistil, že 1 kilogram kostí podporuje maximálne 5 kilogramov svalov u mužov a u žien je to maximálne 4 kilogrami svalov pri 1 kilograme kostí. Toto zistenie utvrdzuje v tom, že svaly a kosti sú anatomicky a funkčne úzko spojené. Vychádzajú z rovnakej kmeňovej bunkovej línie, rastú a posilňujú sa v reakcii na veľmi podobné hormonálne signály. Tradičná koncepcia, že kostrové svalstvo slúži na zaťaženie kosti a transformáciu kostrových segmentov na systém pák, je dôkazom toho, že priečne pruhovaná svalovina je nevyhnutná pre údržbu a vývoj našich kostí- denzitu kostí. Okrem biomechanickej funkcie sú kostrové svaly a kosti aj endokrinné orgány schopné vylučovať faktory schopné modulovať biologickú funkciu v rámci svojho mikroprostredia, v okolitých tkanivách alebo vo vzdialených orgánoch. Tieto vlastnosti svalov a kostí môžu slúžiť na snímanie a prenos biomechanických signálov, ako je rôzna námaha, cvičenie a iné. Tieto mechanizmy môžu nadobudnúť mimoriadny význam počas hojenia kosti a svalov po poranení pohybového ústrojenstva. Toto všetko dokážeme ovplyvňovať správnym a primeraním zaťažením vychádzajúcim zo silového tréningu. Malý impulz na zamyslenie sa nad tým, čo všetko vieme ovplyvniť obyčajným „bušením“ v gyme…

Pomer svalov a kostí je oveľa lepším ukazovateľom schopnosti niekoho získať svalovú hmotu, pretože nezohľadňuje iba výšku, ale poukazuje aj na to, ako je niekto široký a robustný. Ten, kto aj pri rovnakej výške bude pôsobiť robustnejšie, aj za predpokladu, že bude mať na sebe o niečo viac tukovej hmoty, ale prirodzene bude naozaj pôsobiť „giganticky“. Tak aj jeho potenciál získania na svalovej hmote bude väčší ako u niekoho kto je rovnakej výšky, ale je v skutočnosti útly.

Akú- takú predstavu o svaloch by sme mohli mať, teraz sa ešte v krátkosti upriamime na silu. Sila je výsledkom toho, koľko svalov máme a ako ich vieme používať – aktivovať vo vzťahu k prekonávaniu určitého odporu z vonkajšieho prostredia. Aj takto by to mohlo nejako znieť. Sila je funkciou nervových a svalových faktorov. Sofistikovanejšie znenieJ Čím viac svalov máme, tým väčší bude náš potenciál sily. To všetko je ale dlhodobý proces, pretože tréningom zlepšujeme náš nervový systém, ktorý je potrebný pre aktiváciu svalov (oslovenie motorických jednotiek, napomáhať im sa rýchlejšie aktivovať, produkovať väčšiu prácu, rýchlejšie  relaxovať, zvyšovať celkový výkon). Druhou, podstatnou vecou je neustále zdokonaľovanie motorickej kontroly pri čomkoľvek. Lepšie zvládnutie akéhokoľvek pohybového, motorického  vzoru spolu s lepšou neuralnou aktiváciou vedie k väčšej produkcii sily.   

Na záver by som rád ešte podotkol- nech už sú vaše ciele pri naberaní hmoty alebo získavaní sily akékoľvek, skúste brať do úvahy aj tieto fakty, ktoré tu v krátkosti odzneli a snažili sa triezvo pozerať na vec. Aj keď je pravda, že všetky limity sú v skutočnosti iba v našich hlavách a tvrdou a poctivou prácou sa dokážeme dostať k naozaj pekným výsledkom…