Téma, na ktorú sa dá pozerať rôzne. Pre niekoho rozhodnutie ísť si zacvičiť znamená, že chce byť „väčším“, pre iného zas želanie stať sa „menším“ a dôvod niekoho iného, zas môže byť úplne odlišný a to cítiť sa jednoducho a doslovne „fajn“. Je pravda, že to, či ono je pádnym dôvodom na to, prečo vôbec začať. Skúsme si poodhaliť „maličkosti“, na ktoré by bolo dobré nezabúdať…
Keď pristupujeme k zostavovaniu nášho tréningového programu, prvou vecou by mala byť akási analýza našich potrieb. Vo veľa prípadoch ju prevyšuje túžba niečoho, čo v skutočnosti pre nás nemá až tak veľký význam a práve na úkor toho sa vytráca podstata toho, čo v skutočnosti potrebujeme. Inými slovami, mali by sme nazhromaždiť čo najviac informácii o nás samých. Dostatočnú anamnézu nášho zdravotného stavu. Práve to by malo predchádzať naším skutočným cieľom. Zamyslieť sa nad našimi „cvičiacimi“ schopnosťami, skúsenosťami, dostupnými možnosťami a akýmsi časovým obmedzením. Akonáhle sme dokončili takúto analýzu nás samých, bude v skutočnosti jednoduché začleniť všetky naše tréningové komponenty a začať. Poďme sa pozrieť na niektoré z vecí, na ktoré sa pýtame na jednej strane samých seba. Na druhej strane zas niekoho, kto je v danej problematike zasvätený a môže nám byť nápomocný pri analýze našich potrieb.
- Na prvom mieste by mali byť ciele. V závislosti od určitých faktorov sa naše ciele počas nášho tréningového programu môžu meniť. Ako som už v úvode spomenul, môže ísť o zlepšenie celkovej kondície, získať „tvar“, byť „väčší“, či „menší“, silnejší, rýchlejší alebo vytrvalejší. Cieľov môže byť niekoľko.
- Tréningové schopnosti a skúsenosti. Veľa z toho, ako trénujeme, závisí od našich skúseností. Navyše, ako náš organizmus reaguje a adaptuje sa na tréning, závisí rovnako od našich predošlých skúseností. Akýkoľvek program nie je jednoduchý. Každý program je odlišný, nie vždy sa budete pri plnení svojho programu cítiť komfortne a to bez ohľadu na predchádzajúce tréningové skúsenosti. Tu je dobré si uvedomiť, že nič neprichádza ľahko a rovnako neexistujú žiadne kúzla ako to obísť.
- Dostupné možnosti, zariadenia, pomôcky. Príliš často sú tréningové programy upriamené dostupnosťou určitých zariadení. Vo veľa prípadoch ide o jednotvárnosť zaťaženia na nie práve najlepších a hlavne málo funkčných strojoch. Práve preto je dobré mať na pamäti variabilitu zaťaženia, pomocou väčšieho počtu rôzneho náčinia, pomôcok, ale aj odporu vlastného tela.
- Časové obmedzenie, koľko času dokážem venovať tréningu. Čas je faktorom číslo jedna. Bez vymedzenia si časového horizontu, nemôže žiadny tréningový program fungovať. Nehovoriac o tom, že bez vymedzenia si času na tréning v príslušnom dni to nejde. A tu sa dostávame k efektivite využitého času v danej tréningovej jednotke. Nezabúdať, že kvalita prevyšuje kvantitu! Netreba strácať čas zdĺhavými monotónnymi tréningami, tie by mali byť nahradené, intenzívnymi nie príliš dlhými tréningami, na ktoré si nájde čas každý z nás. A výhovorka typu „nemal som čas“ je len slabým dôvodom na to ospravedlniť sa sám pred sebou.
Všetko to, čo sme si tu povedali, je akýmsi základom pre vytvorenie si optimálneho programu pre každého z nás. Vo všetkých tréningových programoch by mala byť na prvom mieste individualizácia. Každý z nás je odlišný. Každý z nás reaguje na určitý tréningový podnet rôzne. Práve preto by sme sa mali zamyslieť a opýtať sa samých seba, či som si zodpovedal aspoň z časti to, čo sme si tu poodhalili, pred tým než som začal cvičiť. Ak nie, tak nikdy nie je neskoro 🙂