Každý jeden človek je prirodzene asymetrický. To znamená, že ak by nás niekto presekol zhora nadol, zistili by sme, že nikto z nás nemá dve rovnako vyzerajúce, rovnako ťažké a rovnako silné polovice tela. Túto asymetriu vieme pocítiť v bežnom živote, ale aj pri tréningu. Pri cvičení komplexného cvičenia pocítite, že väčšinu pohybu preberá iba jedna strana tela, alebo pri unilaterálnych (jednostranných) cvičeniach zistíte, že jedna noha/ruka pracuje ideálne a tej druhej to vôbec nejde. Prečo je ale tomu tak? Prečo je napríklad pravá noha takmer vždy silnejšia a prečo väčšinou bolí ľavé rameno? Tieto zaujímavosti si rozoberieme v dnešnom blogu.

Názov tejto našej asymetrie sa odborne volá „left AIC pattern“ (anterior interior chain), vo voľnom preklade „ľavý predný vnútorný reťazec“. Je to pohybový vzor, v ktorom máme našu panvu stočenú smerom doprava a hrudný kôš opačným smerom – doľava. Táto pozícia je pre človeka prirodzená a 99% ľudí na svete vychádza z tejto pozície. Asymetria je spôsobená viacerými faktormi:

1. Asymetrická bránica – bránica ako hlavný dýchací sval je na pravej strane tela mohutnejšia, ťažšia a je vyššie ako na ľavej strane, tzn., že ťahá náš hrudník smerom dole pri nádychu
2. Asymetrické rozloženie orgánov – na pravej strane tela máme viac orgánov – pečeň, žlčník, hrubé črevo, ktoré nás robia spolu s väčšou bránicou ťažšími na pravej strane
3. Asymetria v mozgu – ľavá strana nášho mozgu, ktorá ovláda pravú stranu tela má viac motorických neurónov, čo nás robí komfortnejšími na pravej strane

Z toho vyplýva, že nášmu telu sa veľmi dobre „sedí“ v pravom boku, pretože na tej strane je telo ťažšie. Naša pravá strana funguje ako prenášač našej hmotnosti, zatiaľ čo ľavá túto hmotnosť nevie prirodzene akceptovať a preto nás stále „odtláča“ doprava. Ak sa nabudúce ocitnete niekde v spoločnosti, pozrite sa koľko ľudí je pri státí „zasadnutých“ v pravom boku počas rozhovoru alebo inej činnosti. Budete prekvapení.

Na ľavej strane je naša panvová kosť mierne vpredu, čo nám prirodzene prenesie hmotnosť na špičku ľavého chodidla. Odrazí sa to vo väčšine aj zakrivením palca na ľavej nohe smerom k druhému prstu – ukazováku (smerom von od stredovej línie tela). Na pravej strane panvy je naša panvová kosť mierne vzadu, čo nám naopak vytvára pocit viac zaťaženej päty na pravom chodidle. Tento jav sa takisto vie ukázať aj na chodidle tým, že pravý palec na nohe smeruje takmer úplne rovno a medzi ním a ukazovákom na nohe je väčšia medzera. Ako ste si všimli, telo je veľmi šikovné v kompenzovaní pohybu a šetrení svojej energie a to čo sa deje na jednej strane nášho tela, je presným opakom toho čo sa deje na druhej (ľavá špička – pravá päta, ľavá panvová kosť vpredu – pravá panvová kosť vzadu).

Ľavé chodilo je v tomto postavení mobilné a prirodzene náchylnejšie na plochú nohu resp. nízku klenbu a pravé chodidlo má naopak vyššiu klenbu, ale nemá ideálnu mobilitu. Preto sa prevažne dejú vyvrtnutia členkov na pravej strane.

Ako telo kompenzuje?

Naše telo je jednoducho „majster sveta“ v kompenzácii pohybu, ktorý mu z nejakého dôvodu chýba. Ak napríklad denne v práci sedíte za počítačom, vaše ramená sa prispôsobia a zrolujú sa dopredu. Strácate tým rozsah pohybu v ramenách a zároveň aj v hrudnej chrbtici. Potom, pri cvičeniach, ako napríklad vertikálny tlak s činkou nad hlavu, telo vykompenzuje nedostatok mobility v ramenách tým, že sa prehnete v drieku, aby ste mali pocit, že ste dostali ruky nad hlavu. Tým vytvárate veľký tlak na chrbticu, ktorá časom začne bolieť. Táto kompenzácia je naozaj veľmi bežná a viditeľná denne vo fitness centrách.

Ako som spomínal, máme panvu, ktorá smeruje doprava. Tým, že naše telo nechce chodiť v kruhu doprava vždy keď kráčame, musí prísť na to, ako chodiť rovno a vyrovnať sa – stočením celého hrudníka doľava. Tento jav stiahne prsné svaly na pravej strane, zníži pravé rameno a zroluje ho vpred. Na ľavej strane sa stane presný opak – viac sa otvorí hrudník a lopatka sa pritiahne bližšie ku chrbtici.

Ako sa dá toho zbaviť?

Tento pohybový vzor je pre telo skrátka prirodzený. Je však veľkým problémom keď sa z neho nevieme dostať a vtedy dochádza k preťaženiu pravej strany. Mali by sme sa vedieť pohybovať medzi jednotlivými stranami bez toho aby sme dané pohyby kompenzovali.

Možné kompenzácie a problémy spojené s týmto pohybovým vzorom:

1. Pichavá bolesť ľavého ramena pri zdvíhaní (flexii)
2. Bolesť ľavého spodného chrbta – drieku
3. Prenášanie hmotnosti na pravú stranu – pri komplexných cvičeniach ako drepy a mŕtve ťahy (hip shift)
4. Nedostatočné zapájanie pravého sedacieho svalu pri cvičení, kde začnú pohyb preberať sekundárne svaly – zadné stehenné svaly
5. Viacnásobné podvrtnutie členku na pravej strane
6. Zhoršená rotácia hrudníka do pravej strany

Nie každý to potrebuje!

Nikto nikdy nebude perfektne symetrický. Naše telo je naučené byť v asymetrickom postavení celý život a dostať ho do úplnej rovnosti (symetrie) môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Pokiaľ vás tento prirodzený stav nelimituje v bežnom živote alebo fitness živote a nemáte bolesti ani iné problémy, nepotrebujete žiadne korekčné cvičenia ani nápravu. Naopak, ak vám tento stav spôsobuje ťažkosti a limitácie pohybu treba sa o tom poradiť s kvalitným trénerom, ktorý vám následne spraví diagnostiku pohybového aparátu.

Záver

Týmto blogom som chcel poukázať na to, že segmenty nášho tela sú prepojené od hlavy až po päty a ovplyvňujú sa navzájom aj na diaľku. Je celkom bežné, že práca na správnej mobilite členku vie napríklad uvoľniť krčnú chrbticu. Pohybový vzor „left AIC“ je však iba východiskovým bodom a existujú ďalšie vrstvy kompenzácií, ktoré sa naň nabaľujú, podľa toho, čo v živote robíme. O naše telo sa treba zaujímať a pravidelne sa oň starať aj cvičením. Ideálnym nástrojom na „vnímanie“ takýchto asymetrií je unilaterálny tréning – zapájanie jednotlivých končatín osobitne a tak lepšie využívať voľnosť pohybu. Zároveň ním kvalitnejšie odcvičíme celé telo, a ak sa potom vrátime ku komplexným cvičeniam ucítime signifikantný nárast v sile prevedenia.