Nie veľa ľudí sa pri svojom cvičení aspoň z času na čas zamyslí nad niečím takým, ako sú naše nohy. Tým nemyslím nohy v zmysle objemu alebo tvaru celých dolných končatín. Skôr myslím nohu ako najspodnejšiu časť nášho tela, môžem povedať chodidlo, ktoré nás nosí. Naše nohy sú prvou častou na našom tele, ktoré prichádzajú do kontaktu so zemou. To ako kvalitne sa postavíme nás doslova formuje. Prečo je tomu tak?
Z rôznych prác múdrych ľudí sa dozvedáme zaujímavé veci. Tak je tomu aj v našom prípade. Konkrétne, už pán profesor Vladimír Janda odhalil, že v našich chodidlách je veľká koncentrácia, odborne povedané, proprioceptorov (zmyslové receptory, ktoré vnímajú polohu a pohyb nášho tela). Keďže sú naše nohy takmer v neustálom kontakte so zemou, tak receptory uložené v nich zhromažďujú všetky informácie do takzvaného aferentného nervového systému (nervový systém, ktorý prenáša všetky podnety z periféria do mozgových centier). Tento systém, ktorý zahŕňa senzorické informácie, má priamy vplyv na náš ďalší eferentý nervový systém (ktorý je presným opakom aferentného a teda vedie impulz od nervového centra smerom opačným, k perifériu) čo vytvára samotný motorický vzor, pohyb. To znamená, že ak bude náš senzorický vstup znížený alebo nesprávny, náš motorický výstup, akýkoľvek pohyb bude neefektívny, miestami až nesprávny.
Podľa mňa by toto mohlo byť doslova zopár „nepriestrelných“ faktov, ktoré by v nás mohli zarezonovať. Pozastaviť sa a ešte skôr ako sa postaviť pod činku, či rozbehnúť svoju tréningovú dávku behu, zamyslieť sa nad niečím takýmto- je náš postoj, chôdza či bežecký krok dostatočný k tomu, aby sme z neho vyťažili maximum? Aby sme rozvíjali, nie len našu silu, ale v prvom rade funkčnosť, je všetko čo robíme a hlavne ako to robíme postačujúce? Čo sa s nami stane, keď budeme takto chodiť, cvičiť či behať s odstupom niekoľkých mesiacov či rokov? Otázky, na ktoré je v skutočnosti veľmi ťažko odpovedať! Naozaj môže platiť otrepané klišé „iba čas ukáže“. Spomeniem aj ďalšieho múdreho muža v problematike ľudského tela a tým je Doktor Liebenson, ktorý povedal krásnu myšlienku: „Cvičenia by mali byť v skutočnosti našou medicínou“… a tou by mohli byť pre naše nohy aj tieto cviky:
- Rolovanie chodidla pomocou loptičky – pridaním rolovania chodidla pomocou loptičky v úvode tréningu alebo v závere náročného dňa môžeme získať viacero benefitov. Rolovaním môžeme zlepšiť pohyblivosť tuhej nohy, pozitívne ovplyvniť všetky receptory uložené v chodidle, čo bude mať ďalší pozitívny vplyv pri vstrebávaní pôsobiacich síl pri všetkých aktivitách vrátane chôdze či behu. Ďalším benefitom stimulácie chodidla pomocou loptičky je, že stimulujeme nervy L5 a S1 čo môže v niektorých ľahších prípadoch pomôcť od bolesti v spodnej oblasti chrbta.
- Sedenie na prstoch – veľmi dobrý mobilizačný cvik, ktorým ovplyvníme maximálnu extenziu, vystretie našich prstov a rovnako úplné natiahnutie plantárnej fascie. Cvik si rovnako vyžaduje plnú dorzálnu flexiu v členkovom kĺbe, flexiu v kolene a rovnako aj bedre. Všetky tieto hraničné pohybové rozsahy sú pre väčšinu ľudí veľmi bolestivé, pretože v týchto kĺboch stratili celú škálu pohybov.
- Abdukcia, odtiahnutie alebo rozšírenie prstov – schopnosť pohybu odtiahnutia našich prstov od seba je veľmi dôležitá, ale vo väčšine prípadov stratená zručnosť. Odtiahnutím našich prstov od seba aktivujeme malé svaly nohy, ktoré pomáhajú podporovať správnu klenbu nohy, čo vedie k lepšej absorpcii a produkcii sily.
Skúste si zaradiť tieto cviky do vašej pred tréningovej rozcvičky alebo niekde do vášho dňa. Z odstupom času si trúfnem povedať, že budete pociťovať pozitívny prínos na váš celkový organizmus.