Nie je tomu tak dávno, čo som mal zaujímavú rozpravu s jedným mojim zverencom o mechanike drepu. Riešili sme celkový dopad drepu na náš organizmus a aj to, ako v skutočnosti ovplyvňuje jeho športový výkon. No s tým vás zaťažovať nechcem. Skôr mi to dalo malý impulz, aby som sa trocha pozastavil nad týmto skvelým cvikom a poodhalil vám niečo, čo už možno viete, alebo aj neviete 🙂 Pravda je, že o drepe sa publikovalo a neustále publikuje kvantum zaujímavostí, preto by som aj ja rád nasledujúce riadky venoval niektorým z nich.
Ak by som chcel byť veľmi laický, mohol by som to povedať aj takto- drep je veľmi dobre známym cvičením na posilnenie svalov dolných končatín. V skutočnosti je tomu tak. Ale opäť je tam to veľmi známe a obľúbené „ale“…pretože benefitov na náš organizmus je niekoľko. Zainteresovaní v problematike sa zhodujú, že drep patrí medzi základné cvičenia pre športový tréning, rehabilitáciu po zraneniach, ale aj prevenciu zranení, rovnako aj pri vytváraní si dostatočnej kapacity funkčnosti pre bežný život.
Niečo o mechanike drepu
Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, či je možné, aby každý z nás vykonal drep rovnako? Na čo všetko by sme nemali zabúdať, prípadne čo všetko by sme mali mať na pamäti pri vykonávaní tak jednoduchého a zároveň tak obtiažneho motorického vzoru akým je drep? Ešte pridám jednu otázočku- čo je v skutočnosti prijateľné pre náš organizmus?
Nikdy nekončiaca diskusia. Ak vykonávame drep bolo by dobré si uvedomiť, že medzi nami sú rôzne anatomické rozdiely. Hovorím to preto, lebo pri drepe by sme mali sledovať oblasti našich bokov, kolien a členkov. Z toho vyplýva, že každý z nás má inú štruktúru nôh, členkových, kolenných a bedrových skĺbení. Tu sa dostávame k jednej z odpovedí, prečo môže existovať naozaj nespočetné množstvo ciest, ako môžu ľudia prihliadnuť k ich motorickým, ale aj bio fyziologickým možnostiam drep vykonať.
No posuňme sa ďalej. Často sa diskutovalo a neustále diskutuje o bezpečnosti hlbokých drepov. Zainteresovaní v problematike definujú hlboký drep pohybovým rozsahom v kolennom kĺbe (kedy sa koleno dostáva do 120° až 140°uhla) alebo pozorovaním polohy stehien, ktoré sa pri hlbokom drepe dostávajú pod paralelu s podlahou. Spätne sa spochybňovalo pôsobenie tlakových síl na koleno, ktoré sa vyskytujú pri vykonávaní hlbokých drepov. Avšak tieto obavy sa vedcami vyvrátili. Vedcami bolo uvedené, že pôsobenie tlakových síl na kolenný kĺb, môže byť väčšie pri čiastočnom pohybovom rozsahu. Vrchol pôsobiacich tlakových síl na patelofemorálne skĺbenie je pri uhle 90° až 100° ohnutia kolena počas vykonávania drepu. Ďalší z múdrych vedcov zistili, že ak sa drep vykonáva správne, bez ohľadu na hĺbku, je to nielen bezpečné, ale je aj veľká pravdepodobnosť predídenia akéhokoľvek zranenia v kolene.
Ďalším, veľmi často vídaným pohybom pri vykonávaní drepu je akýsi „pohup“, odrazenie sa zo spodnej polohy drepu, ktoré pomáha inicializovať pohyb späť nahor. Tento pohyb zvyšuje mechanické zaťaženie kolenného kĺbu. Je to preto, lebo najvyššie sily a svalové napätie sa zvyčajne vyskytuje pri prechode zo spodnej polohy smerom nahor. Celkovo tieto údaje naznačujú, že hlboké drepy, ak sú vykonávané primerane a kontrolovane, nevytvárajú na kolená škodlivé sily.
Motorický vzor- drep- môžeme vykonať rôznymi spôsobmi. Rôzne variácie, široké postavenie („sumo squat“), úzke postavenie („narrow squat“), rozložené pozície („single leg squat“, „rear foot elevated split squat“), pozícia zaťaženia („front squat“, „sissy squat“), hĺbka drepu („plný- hlboký drep“ „plytký-polovičný drep“). Mali by sme mať na pamäti, že každá z týchto variácii ovplyvní sily pôsobiace na kolenný kĺb a rovnako aj aktiváciu svalových slučiek.
Drep je všestranné cvičenie, ktoré sa môže zamerať na špecifické skupiny svalov a to pre akýkoľvek výkon, tak aj pre rehabilitačné účely.